Bol som beznádejný prípad
Donald Calloway bol jedným z detí, ktoré v dnešnej konzumnej spoločnosti vyrastajú bez Boha a s mnohými zraneniami lásky. Pre svojich rodičov a príbuzných bol beznadejným prípadom. Jeho príbeh obrátenia je chválospevom na Božiu milosrdná lásku a všetkým čitatelom má pomoci, aby nikdy neodsadili člověka, aj ked akokolvek hlboko padol. S dovolením P. Donalda Callowaya móžeme zveřejnit', čo porozprával o svojom obrátení v jednom interview so sr. Emmanuelou.
Bol som beznádejný prípad
Kedže som bol neplnoletýa svoje delikty som vykonal v Japonsku, nemohol som byť v Amerike obviněný pred súdom.
Na letisku v Los Angeles ma odovzdalí pod dohlad mójho otca, ktorému som na svoje vlastné prekvapenie dovolil, aby ma sprevádzal do nášho nového domova v Pennsylvánii. Tam ma vzlykajúc přijala moja matka.
Už sme sa predsa nevideli niekoľko mesiacov. Pozrel som na jej oči a mal som pre iba tieto slová : " Nenávidim ťa " Áno nenávidel som svojích rodičov, nenávidel som každého človeka, nenávidel som sám seba.O Bohu alebo o náboženstve som nemal ani len najmenšie potuchy.
Žena mojích snov
Jedného dňa v roku 1992 - mal som 20 rokov a vlastne som bol vo svojom živote na konci - mal som náhle vnútornú istotu, že počas tejto noci sa stane niečo rozhodujúce. Snáď zomriem? V každom prípade som vedel: Dnes večer musím zostať doma. Nikto ma nedokázal presvedčiť, aby som si vyšiel von.
Nebol som zvyknutý trávit' večer sám a velmi som sa nudil.
A tak som sa prehrabával v nasej knižnici, či tam nie je niečo zaujimavé, čim by som si zahnal dlhý čas.
Panovačné som vzal do ruky jednu z knih, mala názov
„Královna pokoja sa zjavuje v Medžugorí".
Samozřejmé - nemal som predstavu o tom, kto to je Královna pokoja alebo Medžugorie.
Táto kniha sa mi zdála byť plná cudzích slov: Ježiš, Maria, panna, růženec, Eucharistia ... Slová, ktoré som vo svojom živote nikdy predtým nepočul. Tak som si teda poprezeral fotografie: